1994 - 2003 Čo bolo pred nami

1994 - 2002 

Tieto roky sa na cvičáku niesli v znamení postupného úpadku, od intenzívneho výcviku služobných a pracovných plemien psov až po jednoduchý výcvik spoločenských plemien.

V r. 1994 sme boli ešte ako bývala zväzarmovská organizácia. členmi ZŠK a pravidelne bol výcvik a skúšky robené či už podľa NSP, alebo IPO. Psovodov chtivých pracovať so psom bolo také množstvo, že museli byť vytvorené 4 výcvikové dni do týždňa. Kedže náš cvičák je na IPO rozmerovo malý, tak ešte z čias komunizmu vládli dobré vzťahy s majiteľmi neďalekého štadióna a mohli sme IPO robiť tam…

Ale zmeny po roku 1989 poznamenali dokonca i náš cvičák, štadión zmenil majiteľa, ďalšie vhodné priestory sme už nenašli a tak sa skušky podľa medzinárodného skušobného poriadku prestali u nas vykonávať. Tieto zmeny sa odzrkadlili aj na činnosti nášho cvičáku, a to z toho dôvodu, že ľudia nemali ani čas a ani chuť chodiť cvičiť so psom.

Od r. 97 neboli na cvičáku žiadne skúšky a čím ďalej chodilo cvičit menej psov. Na cvičáku zostala malá "skalná" skupina ľudí ako ako boli Nemčanská, Guothová, Strašík, Novák, Ďurka, Dokúpil, ktorá držala cvičák nad vodou. S prelomom tisícročí sa to začalo opäť meniť k lepšiemu. Prichádzali noví a noví členovia s chuťou pracovať so psom. V roku 2001 sme prenajali časť cvičáku Agility klubu. V roku 2003 sa našťastie vrátili starí, prapôvodní členovia, okrem nich pribudlo veľa nových, mladých nadšencov psovodov a tak sa činnosť kynologického klubu opätovne po rokoch rozbehla….

2003

Túto časť dejín cvičáku na Starom Ihrisku som si nazval rokom prebúdzania z viacerých dôvodov. Mám totiž pocit, že práve tento rok bol prelomovým.

Pôvodne zväzarmovský cvičák bol útočiskom dvoch samostatných skupín - športových kynológov a "agiliťákov". Obe skupiny išli určité obdobie spoločnou cestou, ale práve v tento rok Agility Klub Ister z cvičáku odišiel. Pred tými čo zostali tak vyvstala otázka ako ďalej, keďže záujemcov o športový výcvik bolo stále dosť a vedúcim výcviku nechýbala chuť pokračovať.

Druhým momentom bol návrat stratených synov. Cvičák začal pravidelne navštevovať so svojím šteňaťom Paľo, jeden zo zakladateľov pôvodného zväzarmovského cvičáku. S výcvikom opäť začal pomáhať Majko, ktorý sa ujal úlohy figuranta. Postupne sa okolo pôvodnej zostavy vytvorila široká skupina ľudí, ktorých spájala chuť ísť ďalej.

No a posledným, tretím impulzom bola potreba právneho vysporiadania po odchode agility klubu. Cvičákové debaty tak logicky vyústili do rozhodnutia založiť nový kynologický klub. Zároveň padlo rozhodnutie využiť zákonom danú možnosť a dať klubu podobu občianskeho združenia.

Ďalšie kroky logicky nasledovali. Ľubo pripravil návrh stanov, Jany spolu so Štefkou dopracovali, valné zhromaždenie budúcich členov ustanovilo Prípravný výbor a poverilo ho podaním žiadosti podľa zákona. A tak sme končili rok 2003 už ako sformovaný klub v očakávaní oficiálneho oznámenia o registrácii.

Samozrejme to nebol len rok papierovania. Naopak, výcvik bežal ako po iné roky pričom počet psovodov vo výcviku ďalej rástol. Stihli sme brigádu i výjazdy za hranice cvičáku. Vyvrcholením klubového života bol začiatkom decembra "Mikulášsky guláš" s bohatou účasťou.

2009
Po výpovedi z prenájmu pôvodného miesta sme prežili obdobie roka a pol v provizórnych priestoroch na bývalom letisku vo Vajnoroch. Napriek provizóriu sa nám podarilo udržať úroveň výcviku. Po získaní nových priestorov pokračovalo budovanie nového cvičáku ktorého využívanie by malo nastať koncom roka 2009